1.deň

19.08.2011 00:00

 

Kým som x-krát prešiel nachystané veci aby som sa uistil, že nič nechýba zistil som, že sú dve hodiny ráno. Rýchla sprcha a do postele. Pôvodný plán vyraziť skoro ráno som zamietol už pred polnocou a dohodli sme sa, že vyrazíme o siedmej. Nakoniec tá trasa nie je až taká dlhá a nemáme sa kam ponáhľať, chceme si to užiť.

Samozrejme rôzne drobnosti prispeli k tomu, že zo Žiliny sme vyrazili o 8:00. Nevadí, aspoň sa vyhneme ranným zápcham pred Bratislavou. Za Žilinou nabiehame na diaľnicu, ktorú opustíme až po 830 km. Sonka mi púšťa zopár hudobných noviniek čo vzala do auta. Samozrejme, žiadny hip-hop, disco či podobné zvukové stopy. Kecáme o hudbe, počúvame a cesta príjemne ubieha. Keď pokojné plávanie auta po diaľnici Sonča uspí, zapínam si hovorené slovo. Od detstva mám rád rozhlasové hry. Vždy mi umožnili vytvoriť si vlastný obraz o opisovaných udalostiach deja, rovnako ako to poznáte z čítania kníh. Orwelova Farma zvierat ma moc nechytila a skôr uspávala, tak volím dobrodružný román Ostrov doktora Moreaua.

Na územia cieľového Talianska dorážame o 14:24. O päť minút neskôr pri mestečku Camporosso in Valcanale ukazuje počítadlo 666 prejdených kilometrov – tak symbolické číslo pre náš Flight 666. Paradoxne hlboko v hore uprostred poriadne dlhého tunela. No široko ďaleko žiadny Belzebub ani Lucifer :-) Tejto symboliky sa môžu báť akurát ľudia, ktorý nemajú čisté svedomie a skrývajú sa za vieru. Ale k tomu sa ešte dostaneme. My to číslo máme radi a baví nás sledovať ľudí, ktorý sa ho boja.
Asi ani netušia, že oni sami si ho totiž vytvorili v svojom písme.

Môj plán návštevy Benátok som po hodinách strávených na webe zostavil tak, že tieto nebudú priamo cieľom našej cesty, ale „základný tábor“ rozbalíme na pobreží mora pri mestečku Punta Sabbioni. Takže ešte pred Benátkami opúšťame diaľnicu smerom na Jesolo a zostáva nám 40-50 km prechádzajúc okolo rušného letoviska Lido di Jesolo a pobrežiu na koniec poloostrova, čo najbližie k Benátkam. 

Návšteva Venezie z tohto východiskového bodu má tu výhodu, že sa nemusíte prepravovať autom (neviem si to poriadne ani predstaviť – obrovské problémy s dopravou a ešte väčšie s preplneným a predraženým parkovaním). V Punta Sabbioni sa jednoducho nalodíte na „vodný autobus“ a za 6 Eur vás v priebehu 30 minút prevezie do prístavu priamo pri námestí San Marco. Za tých 30 minút sa do Benátok nedostanete žiadnym autobusom.

Žiaľ mnou zvolený kemp MARINA DI VENEZIA (najbližšie k prístavu a zároveň najlepšie vybavený a hodnotený) nás neubytoval s odôvodnením, že minimum je 7 nocí (www.marinadivenezia.it ).

Keďže sme tu chceli stráviť iba noci štyri, museli sme sa pobrať hľadať niečo iné. V tomto obľúbenom letovisku je viac ako 40 kempov a nebol to preto problém. Ubytovávame sa hneď v ďalšom z nich- CAMPING CA´SAVIO (www.casavio.it)

Je približne sedem hodín večer keď pri postavenom stane dojedáme kuracie rezne z cesty, dávam si pivko a rozhodneme sa ísť si ešte zaplávať do mora. Úžasný podvečerný kúpeľ v teplom mori po 870 km šoférovania !

 

2.deň (20.08.)

Potrebovali sme sa vyspať a vstávam o 7:30. Celý nažhavený z atmosféry kempovania a očakávaného výletu do Benátok pripravujem niečo na raňajky. Najlepšie by bolo zjesť asi všetko, pretože teploty okolo 33 stupňov v tieni sú predpovedané na celý najbližší týždeň. Noc bola chladnejšia, no minimálne. Spali sme v otvorenom stane bez prikrývok. Zostal som sklamaný, že v kempe nemajú mraziaci box pre klientov, kde by sme si dali zmraziť chladiace náplne do chladničky. Počítal som s tým, pretože som sa s touto samozrejmosťou stretol v Taliansku aj v dvojhviezdičkových kempoch.

Takže rýchlo zjesť praženicu zo všetkých vajíčok, však nás čaká celodenné putovanie !

Sadáme do auta a na najbližších 4 km sa pokúsim ako tak schladiť auto a potraviny. Prichádzame do Punta Sabbioni kde nás naháňači ťahajú na svoje parkoviská. Vyberáme si parking s prístreškami pre autá (aspoň tam nebude tak sparno) a ponáhľame sa do prístavu. Zisťujeme časy a ceny prepravy keď si všimneme, že na ďalších mólach sú okrem mestskej dopravy prevádzkované aj súkromné  plavby. Loď ktorú vidíme mala už odplávať a narýchlo sa pýtame na cenu. 4,50 € za osobu ! Super ušetríme za oboch 4 eurá a ideme hneď. Rýchlo zaplatíme a bežíme na mólo. Ihneď po nastúpení na palubu odväzujú loď od móla a vydávame sa smer Benátky.

Sonka sa na poznávanie Benátok veľmi tešila a poriadne ma zaskočila ako sa na tento výlet pripravila. Na palube vyberá sprievodcu – ale nie takého z kníhkupectva, no zošit s poznámkami a obrázkami, ktorý si sama pripravila. Priamo na hornej palube lode s vyhliadkou na približujúce sa Benátky ma začína oboznamovať s prvými informáciami o ich vzniku, histórii, problémoch a mnoho ďalších zaujímavosti. Za tú krátku plavbu sme ani nestihli prebrať viac a už loď priráža k mólu. „Ani sa mi nechce veriť, že to, o čom som iba čítala je skutočné a ja som tu“ hovorí šťastná Sonka a my vystupujeme.

Okamžite nasávame typickú atmosféru a presúvame sa priamo k srdcu mesta, námestiu Piazza di San Marco so svojimi skvostami - Basilica di San Marco, Palazzo Ducale (dóžov palác) a Campanilla (zvonica) . Návštevu veľkolepej baziliky odkladáme na posledný deň nášho výletu, pretože nás odrádza obrovský rad turistov čakajúcich na vstupenky. Pri  34 stupňoch v tieni to rozhodne nie je nič príjemné.

Vyrážame preto na prvý okruh po sestiere San Marco (namiesto zaužívaných štvrtí sú Benátky rozdelené na šestiny). Vybrané pamiatky prechádzame postupne s mapou v ruke a pritom si užívame presun po typických úzkych talianskych uličkách mesta. Prechádzame ponad kanály, občas sadneme na schody či breh niektorého z kanálov, pozeráme do mapy, oddychujeme, dopĺňame tekutiny, ktoré si organizmus pri tejto teplote pýta oveľa viac. Pri každej z pamiatok mi Sonka dopodrobna porozpráva o jej histórii, význame či upozorní na nejakú zaujímavosť. Oceňujem jej úsilie a prácu ktorú tejto príprave venovala. Postupne prejdeme námestia San Maurizio a Santo Stefano, jedno z najrozsiahlejších námestí v meste s kostolom rovnakého mena. Odbočíme k drevenému mostu Ponte dell´Accademia ponad hlavný kanál (Canal Grande). Cez pekné námestie Sant Angelo, prechádzame k palácu Pesaro degli Orfei. Z malého námestia Manin odbočíme do nepatrnej uličky k Palazzo Contarini delBovolo, kde na vnútornom nádvorí obdivujeme kúzelné točité schodisko z roku 1500.

Tieto námestia, uličky a kostoly niesú zďaleka tak vystavené náporu turistov ako námestie San Marco a práve tu zažívame tú pravú chuť a atmosféru Benátok. Odtiaľ sa presúvame k ďalšej tentokrát už turistami maximálne okupovanej pamiatke, najstaršiemu a najznámejšiemu mostu Ponte di Rialto ponad hlavný kanál, preslávený veľkosťou klenutého oblúka.

Kuriozitou stojacej za zmienku je cena za použitie verejného WC, ktorá sa v týchto miestach vyšplhala na sumu 1,50 €. Keď podvečer v bočných uličkách zisťujem, že espreso tu stojí 1,80 € hovorím s humorom Sonke, že zajtra keď budeme potrebovať ísť na toaletu zájdeme radšej na presso ktoré nás tým pádom vyjde na 0,30 € (keď ako zákazníci budeme môcť použiť toaletu reštaurácie).

Necháme sa zlákať na TIP uvedený v sprievodcovi a pokúšame sa nájť odporúčanú zmrzlináreň medzi kostolom Frari a Scuola Grande di San Rocco na druhej strane Canal Grande s obrovským výberom domácej zmrzliny. Na tretíkrát sa trafíme do správnej uličky a zbadáme Gelateriu Millevoglie. Okamžite mám vybrané – mentolová s čokoládovou. A keď sa tu povie čokoládová, tak to je naozaj čokoládová !
V tieni stromu si vychutnáme túto dobrotu a znovu putujeme ďalej. Vyčerpanie už obaja poriadne cítime.

Pri návšteve františkánskeho chrámu Santa Maria Gloriosa dei Frari (druhý najväčší chrám v Benátkach) sme si sadli do lavíc s tým, že si pozriem ešte nejaké doplňujúce informácie v sprievodcovi. Nebol som schopný prečítať súvislé ani 4 riadky. Oči sa mi neustále zatvárali a hlava začala padať. Po piatom pokuse dočítať popis chrámu radšej vstávam a ženiem nás ďalej, pretože by sme tam obaja naozaj zaspali. Naše putovanie končíme až o siedmej hodine večer kedy úplne vyčerpaní nasadáme na loď aby sme sa dostali späť do kempu.

Deň končíme nočným plávaním s osviežením v mori.

Večer ešte sedíme pri žiari sviečok a vedieme rozhovory. Konštatujeme, že Benátky nás oboch očarili nad očakávanie. Únava nás však premohla a pár minút pred polnocou lezieme do stanu.

 

3.deň (21.08.)

Dnešný deň sme plánovali ako oddychový s tým, že sa budeme povaľovať, písať túto reportáž, spať a užívať si more a slniečko. Sonka dospávala včerajšiu únavu pomerne dlho a zo stanu ju vyhnala  až horúčava. Po včerajšku sa rozhodla náš plán razantne zmeniť s tým aby sme aj dnes znovu išli do Benátok. Jej nadšenie, sprievodca a zostavený plán by sa rozhodne nedal absolvovať za 2 dni a keďže sú jej pamiatky bližšie ako leňošenie na pláži nedalo sa inak. Pred obedom si ideme to more predsa len trošku užiť. Po dojedení mnou špeciálne pripraveného „gulášku“ bojujeme s horúčavou a pomaly sa chystáme vyraziť. Stanovať v takýchto horúčavách je poriadne utrpenie. 36 stupňov a žiadny závan vetra. A vtedy začneme viesť dialógy o Sonkinom pláne na dnešný deň.

Ešte doma si na túto príležitosť pripravila kostým typický pre známu postavu s menom Ezio Auditore. Ujo Google vám pomôže a určite vyhľadá množstvo obrázkov postavy počítačovej hry. Tento človek však naozaj žil aj v skutočnosti. Sonka trvá na tom, že chce napriek horúčavám navštíviť v jeho kostýme rovnaké miesta. Keď ju sledujem je mi jasné, že neujde pozornosti stovkám turistov. Len dúfam, že sa neuvarí.

Samozrejme pozornosti neušla od prvého okamihu ako sa objavila v prístave ešte pred prevozom do Benátok. Neviem, čo všetko si ľudia mysleli ale predpokladám, že v tej horúčave každého napadlo ako v tom môže vydržať. Veľmi som sa čudoval koľko má v sebe odhodlania a koľko nadšenia pre históriu, keď si chcela vyskúšať ako sa v tých dobách Ezio pohyboval po Benátkach.

Myslím, že v prístave a na námestí San Marco sa masy turistov pozerali skôr ako na miestnu atrakciu a boli sme radi, že nás nepristavujú kvôli fotke. Až putovanie bočnými uličkami dali všetkému to čaro. Okoloidúci si ju pozerali, upozorňovali sa navzájom na ňu a v rôznych jazykoch medzi sebou niečo komentovali. Našli sa aj taký, ktorý nahlas vyslovili Ezio alebo Ezio Auditore. Mala radosť vždy keď niekto jej poznavu spoznal. Teda výnimku zaklincovala jedna slečinka, ktorá povedla: „D´artagnan“.
Rodinka s mladými chalanmi išla dlho za nami až nakoniec mladík nabral odvahu a požiadal nás, či sa môže odfotiť s Eziom. Bolo to fakt milé.

Rozhodli sme sa prejsť ďalšie miesta, ktoré sme včera nestihli. Prvý bol nádherný starý prístav Arsenale - symbol námornej moci Benátok. Koomplex dokov, lodeníc a zbrojníc bol asi prvým využitím masovej produkcie na svete. Práve tu sa začala cesta malého mesta za ovládnutím celého Stredomoria. Pre potreby stavby lodí si Benátčania pestovali vlastný les a lode sa tu vyrábali na ten čas neuveriteľnou rýchlosťou, spôsobom podobným dnešnej pásovej výrobe. V čase najväčšej slávy tu pracovalo 16 000 ľudí a denne vyrobili jednu loď – inde v Európe by vám to trvalo mesiace.

Putovali sme uličkami mesta a opäť si vychutnávali tú krásnu atmosféru, ktorú väčšina návštevníkov Benátok nepozná, pretože sa sústredia na námestia San Marco a priľahlé uličky so suvenírmi a značkovým oblečením.

V sestiere Castello sme navštívili chrámy San Zaccaria a Santi Giovanni e Paolo, jeden z najväčších benátskych chrámov.

Deň sa pomaly končí ale teplota neklesá. Presúvame sa k prístavu a zvažujeme cestu späť, keď sme si všimli, že na vstup do strážnej veže Campanila, z ktorej je nádherný výhľad na celé Benátky, čaká minimum turistov.

Narýchlo kupujeme lístky a západ slnka si vychutnávame z výšky 70 metrov s výhľadom na toto čarovné mesto.

Rýchlo do prístavu. Posledné zábery Ezia Auditore v Benátkach.

A ja spolu s ním o 21:10 nasadám na loď a obaja opäť úplne vyčerpaní sa vraciame do kempu.
Keby nás tam aspoň čakal nejaký chládok ! No tropické teploty neklesajú ani túto noc.
...a podľa predpovede vyvesenej na recepcii má byť veľmi teplo aj naďalej.